reklama

Strach z postihnutých detí.....

Prečo sa tak niektorí ľudia boja vegeintelektuálov? Ja sa skôr bojím toho, keď idem večer sama po chodníku domov a v jednej ruke držím slzný plyn a v drudej niečo ostré keby ma niekto prepadol.........

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Na strednej škole, vrámci seminára psychológie, sme sa zopárkrát boli pozrieť ako to vyzerá v sociálnom ústave pre postihnuté deti. Moje pocity mi vtedy prezradili, že mi táto oblasť v ľudskej spoločnosti nieje ľahostajná, ale hrozne som sa bála čo i len pozrieť , ba čo ešte viac sa rozprávať s týmito deťmi.

Vegeintelektuály ako som ich nazvala v tomto mojom premiérovom článku sú úplne obyčajní ľudia s určitou poruchou, ktorá im ,,však alebo bohužiaľ ?" neberie emocionalitu a s ňou súvisiace prežívanie pocitov lásky, nehy, šťastia , ale aj nenávisti, odvrhnutia, toho pohľadu, ktorým dáva človek najavo ,,fuj choďte od mňa preč ešte ma niekto s vami uvidí ... "
Netreba sa veľmi zamýšľať ako s nimi nadviazať kontakt, stačia úplne jednoduché otázky, ktoré prejavia určitý druh náklonnosti.
,,Kto sa ide so mnou prejsť? "alebo ,,Ideme si kopať loptu" alebo množstvo ďalších otázok, pri ktorých sa týmto deťom vyčarí úsmev na tvári. Ale nebudem ich volať tieto deti lebo sú to také isté stvorenia ako keď ste boli vy v útlom detstve.
Jedno veľmi šikovné dievčatko, usilovné a pracovité, mi raz povedalo niečo, pri čom som si uvedomila že ,,kam sa hrabeš ty nafúkaná fiflena". Pýtala som sa jej čo dnes robila, ako sa mala a úplne spontánne, bez toho aby si to pripravovala, mi odpovedala, že poutierala prach, poskladala prádlo a pomáhala pani upratovačkám. Ja som pri tom otvárala ústa a oči som mala vypleštené ako keď zjete maximálne najštipľavejšiu papričku a tak mi napadlo, že veď by sa mohla aj niekde zamestnať, aspoň na pár hodín denne. Spýtala som sa jej či by nechcela pracovať a ona na to:,, nemôžem, ja mám predsa chorí mozog" Vtedy sa mi vtisli slzy do očí a mala som chuť sa s ňou hádať, že to tak nieje...
Sociálny ústav pre mentálne postihnuté deti je východiskom pre rodiny, ktoré nemajú doma také prostriedky aby sa o ne mohli náležite postarať. To ale neznamená, že sa vôbec nestretávajú deti so svojimi rodičmi, väčšinou chodia domov na víkendy a cez týždeň bývajú v ústave. Ale sú aj prípady kedy sú deti odstrčené a rodina sa za ne hanbí alebo sa dokonca k svojmu dieťaťu vôbec neprizná, keď zistí, že sa narodilo s dysfunkciou mozgovej činnosti napríklad Downov syndróm, mozgová obrna, Edwardsov syndróm.
Z mojich vlastných skúseností, ktorých nemám až tak veľa, sa ľudia v mojom okolí stavajú voči tomuto problému akoby neexistoval. Viem, že neinformovanosť neospravedlňuje, ale možno kedy mal každí aspoň nejaké tušenie o čo tu kráča tak by sme sa ocitli v úplne inej dimenzii ľudského prežívania a správania. Ale ako to docieliť? Možno som naivná, ale aj tento článok by mohol znamenať aspoň jednu kvapku v mori...







Katka Šujanová

Katka Šujanová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa vážiť si každú maličkosť, ale za spravodlivosť sa dokážem biť zubami nechtami. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu